Jozef Hanko

politický väzeň (zdroj: ÚPN)

„tak ten ma prehovoril do Košíc a išiel som do Košíc.
Tam som založil likérku, veľmi sa nám dobre darilo začiatok bol veľmi dobrý až po februárové udalosti. Prišli februárové udalosti, začali sme vyrábať, deliť sa so ziskom ako čo a ako, on začal kurizovať znárodneniu, že to bude lepšie sa gazdovať, keď budeme gazdovať pre štát, už v socialistickom duchu a ja som videl, že tu končím, toto nemá budúcnosť byť zamestnaný a rozum a všetko dávať z už do hotového prídu, tak som sa postavil na odpor a som povedal, tu mi pšenička neporastie, pôjdem veľmi pravdepodobne do Austrálie, to boli moje plány takto, že pôjdem do Austrálie. A zoznámil som sa tak v tomto duchu aj prezradil, pohovoril, tak vedeli moje úmysly a prišiel na to Folta, môj spoločník, ktorý je ako v našej skupine, ten išiel prv, ten mal zase známeho toho Černáka, v Mníchove, až poznáte, to je Matúš Černák z Teplíc, veľvyslanec a jeho potom aj eštebáci, tento Mišo má v tom podiel, bezpečne dostal poštou, otvoril balík a smrteľne ho zranilo. V Mníchove. A od toho som si sľuboval, že mi pomôže, keď prídem von, lebo to bol Turčan z Turca, že mi pomôže aj do Austrálie poprípade us usadiť sa v Nemecku, tak to ma ťahalo von. A do tejto skupiny sa s votrel tento Mišo. A vtedy si ja, ja sa pozerám na vtedajší politický beh, že mali záujem chytro nás pozatvárať, čím viac zneškodniť, zastrašiť zvyšok, aby sme tí zvyšok sa neodvážili ani jeden protištátnu činnosť, robili monstráky a nás dali dohromady dvadsiatich ôsmich a spravili veľký monstrák, do novín písali, protištátna činnosť. Ja som bol medzi prvými, druhými, tretími obvinený, že sme skupinu protištátnu organizovali, lebo tento Mišo a títo eštebáci boli na to tak školení, aby čím viac ľudí obvinili paragrafom päť a paragrafom jeden. To bola veľezrada a špionáž a na to boli všetko sadzby od desať rokov hore. Lebo keď sme sa stretli v tom Jáchymove a sme sa jeden druhého pýtali, za akých okolností, čo spravil to najhoršie, bolo že sympatizoval a stačilo sympatizovať, oni takýchto ponavštevovali a vyťahali z nich alebo ich natoľko exponovali, aby aby mali dôvod ich zavrieť a oni za tieto činy dostali pochvalu, ba naopak boli ohodnotení čím viac ktorých pozatvárali.“