Úvod

Komunistický prevrat v roku 1948 znamenal nastolenie totalitného komunistického režimu v Československu. Jeho vláda trvala 41 rokov až do Nežnej revolúcie v novembri 1989. Moc v štáte mala v rukách Komunistická strana Československa, ktorá perzekvovala všetkých svojich skutočných i potenciálnych odporcov.

Na Slovensku prebehol komunistický prevrat akoby v dvoch fázach - februárové udalosti predznamenala jesenná kríza v roku 1947, ktorá bola akousi generálkou komunistov na prevrat v celoštátnom meradle. Komunisti systematicky hľadali prostriedky na paralyzovanie volebného víťazstva Demokratickej strany vo voľbách v roku 1946. Prostredníctvom tretej pražskej dohody sa im podarilo minimalizovať vplyv slovenských národných orgánov, kde Demokratická strana mocensky dominovala, ale ani to nestačilo. Preto vyvolali na jeseň 1947 na Slovensku vládnu krízu s cieľom diskreditovať Demokratickú stranu a rozbiť ju. Komunistami ovládaná polícia vyfabrikovala fiktívne protištátne sprisahanie na Slovensku a na svoje politické ciele neváhali komunisti zneužiť aj ťažkú hospodársku situáciu po vojne. Kríza skončila víťazstvom komunistov a rekonštrukciou Zboru povereníkov.

Februárové udalosti v Prahe spustila demisia 12 ministrov nekomunistických strán, ktorí dúfali, že príde k vypísaniu nových volieb alebo ústupu komunistov v otázkach v otázkach Zboru národnej bezpečnosti. Komunisti však demisiu využili vo svoj prospech: keďže sa k nej nepridali všetci ministri nekomunistických strán, prešli do ofenzívy. Vydali stanovisko, že ministri demisiou „zaujali miesto rozvratnej opozície" a preto sa sami vyradili z politického života. Zároveň začali organizovať manifestácie ako nátlakový prostriedok. Už 21. februára na Staromestskom námestí K. Gottwald vyzval na vytváranie akčných výborov, ktoré mali „očistiť verejný a politický život od reakcie". 24. februára začal komunistami inšpirovaný generálny štrajk, ktorý sa stal formou nátlaku na prezidenta, aby demisiu ministrov prijal. Beneš sa podvolil o deň neskôr a podpísal menovacie dekréty nových členov vlády. Z 24 členov novej bolo 12 komunistov, vrátane predsedu vlády K. Gottwalda. Menovaním novej vlády sa zavŕšilo prevzatie moci komunistickou stranou.

70. výročie od tejto smutnej udalosti, ktoré si v tomto roku pripomenieme, je vhodnou príležitosťou priblížiť širokej verejnosti príčiny, priebeh a dôsledky februárových udalostí na život slovenskej spoločnosti. Ústav pamäti národa v spolupráci so svojimi partnermi preto pripravil pre širokú verejnosť tematickú internetovú stránku, na ktorej sa záujemcovia môžu zoznámiť s priebehom februárových udalostí nielen vo forme textov, ale môžu si prezrieť aj autentické dobové fotografie a dokumenty, či spoznať príbehy ľudí do ktorých komunistický prevrat tak tragicky zasiahol.

Partneri