Osudy slovenských Židov

Počty Židov na južnom Slovensku a na Podkarpatskej Rusi
po Viedenskej arbitráži na základe sčítania obyvateľov v roku 1938

Výber okresu

Arbitrážnym rozhodnutím nacistického Nemecka a fašistického Talianska z 2. novembra 1938 (prvá Viedenská arbitráž) prišla Česko-Slovenská republika o územie južného Slovenska a časť Podkarpatskej Rusi. Nová štátna hranica viedla na línii Štvrtok na Ostrove, Bernolákovo, Galanta, Šurany, Komjatice, Vráble, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Jelšava, Rožňava a Košice. Česko-Slovensko okrem toho stratilo aj oblasti Podkarpatskej Rusi s Užhorodom a Mukačevom.1

Podľa Seznamu obcí a okresů republiky Česko-Slovenské, které byli připojeny k Německu, Maďarsku a Polsku: stav ke dni 28. listopadu 1938, vydaného Štátnym štatistickým úradom v roku 1938, bolo z územia Slovenska Maďarskom okupovaných 10 307 km² spolu s 854 217 obyvateľmi, z ktorých 828 126 malo česko-slovenskú štátnu príslušnosť. Z tohto počtu malo slovenskú alebo českú národnosť 272 337 osôb, maďarskú 504 114 a židovskú 26 151 osôb. Z územia Podkarpatskej Rusi Maďarsko získalo 1 523 km² s 173 233 obyvateľmi, z ktorých 164 370 malo česko-slovenskú štátnu príslušnosť. Slovenskej alebo českej národnosti bolo 16 466 osôb, maďarskej 83 578 osôb a židovskej 25 427 osôb.2
Údaje Štátneho štatistického úradu však presne nedokumentujú stav v čase arbitráže, pretože vychádzajú zo sčítania ľudu, ktoré sa uskutočnilo v roku 1930.

Podľa decembrového sčítania z roku 1938, ktoré na okupovaných územiach uskutočnili maďarské orgány, dosiahol počet Židov v obciach na južnom Slovensku (prípadne v obciach, ktoré boli pod jeho správou3) 44 075 osôb, kým židovských obyvateľov z okupovaných oblastí Podkarpatskej Rusi bolo 37 645.4

Veľké rozdiely v počtoch židovských obyvateľov, uvádzané v česko-slovenských a maďarských prameňoch, vyplývajú z rozdielnej metodiky sčítaní. Česko-slovenské sčítanie ľudu umožňovalo slobodnú voľbu národnosti.5 Maďarské sčítanie za prvoradý ukazovateľ národnosti považovalo materinský jazyk, a keďže židovské obyvateľstvo nedisponovalo „vlastným“ materinským jazykom, uvádzané čísla odzrkadľujú počty Židov podľa vierovyznania.

Vysvetlivky k uverejnenému prehľadu

Sčítanie ľudu, ktoré sa na okupovanom území uskutočnilo 15. decembra 1938, sa realizovalo na základe územnosprávneho členenia Maďarského kráľovstva. Prehľad však zohľadňuje nielen stav k tomuto dátumu, ale aj územné zmeny uskutočnené k 15. marcu 1939.

Na okupovanom území sa nachádzali aj municipiálne mestá Košice, Komárno, Užhorod a Mukačevo, ktoré sú na mape kvôli prehľadnosti zahrnuté do príslušného okresu napriek tomu, že ich správa bola postavená na úroveň župy.

Údaje o celkovom počte obyvateľov, domov a osôb židovského pôvodu v jednotlivých okresoch sú uvedené len za oblasti pôvodne patriace Česko-Slovensku.

Pramene použité pri spracovaní prehľadu

Poďakovanie

Za poskytnutie mapy arbitrážneho územia ďakujeme zástupcovi generálneho riaditeľa Maďarského štátneho archívu Dr. Csabovi Szabóovi.

Poznámky

  1. DEÁK, L.: Viedenská arbitráž – „Mníchov pre Slovensko“. Bratislava 1998, s. 34, 69.
  2. Seznam obcí a okresů republiky Česko-Sloveské, které byli připojeny k Německu, Maďarsku a Polsku: stav ke dni 28. listopadu 1938. Praha 1938, s. 5 – 6.
  3. Išlo o obce Ašvaň (Tiszaásvány), Velké Rátovce (Nagyrát) a Malé Rátovce (Kisrát), ktoré ležali východne od demarkačnej čiary na území Podkarpatskej Rusi, ale podľa Generálneho štatútu patrili pod správu Slovenska. V decembri 1938 v týchto obciach žilo podľa sčítania obyvateľstva 39 Židov. ŠPROCHA, B. – TIŠLIAR, P.: Lexikóny obcí pre územie Slovenska I. Vybrané úradné lexikóny z rokov 1920 – 2002 (učebné texty pre kurzy z historickej demografie, historickej geografie a historickej topografie). Bratislava 2009, s. 17. Dostupné na http://www.infostat.sk/vdc/pdf/LexikonSlovenska.pdf
  4. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že na arbitrážnom území došlo k migračnému pohybu, ktorý ovplyvnil uvedené počty.
    Az 1938. évi Felvidéki nép-, földbirtok- és állatösszeirás. Az 1938 november 2-i Bécsi döntés alapján visszacsatolt területen végrehajtott összeirás eredményei községek szerint [Súpis obyvateľstva, pozemkového vlastníctva a dobytka Hornej zeme z roku 1938]. Budapest, 1939.
  5. Podľa sčítania ľudu z 1. decembra 1930 sa na Slovensku k židovskej národnosti prihlásilo 65 385 osôb a k židovskému vierovyznaniu 136 737 osôb. Na Podkarpatskej Rusi sa k židovskej národnosti prihlásilo 91 255 osôb a k židovskému vierovyznaniu 102 542 osôb.
    Sčítání lidu v republice Československé ze dne 1. prosince 1930. Růst, koncentrace a hustota obyvatelstva, pohlaví, věkové rozvrstvení, rodinný stav, státní příslušnost, národnost, náboženské vyznání. Díl 1. Praha, 1934.